Párnický rybár

Niečo o vydre
Vydra riečna - (Lutra lutra)

ČEĽAĎ- lasicovité (Mustelidae)

Rozšírenie :Areál vydry riečnej okrem Európy zahŕňa tiež podstatnú časť ázijského kontinentu a fragment na
severozápade Afriky. Vydra sa v súčasnosti vyskytuje na väčšine územia Slovenska (s výnimkou západného a časti
juhovýchodného Slovenska), pričom k najvýznamnejším oblastiam jej výskytu patria povodie horného toku riek Kysuca,
Orava a Váh po mesto Žilina, Hron po obec Bujakovo, Ipeľ po mesto Šahy, Torysa, Topľa a celé povodia riek Turiec,
Poprad a Dunajec, vrátane prítokov.
 
Popis: Telo je aerodynamického tvaru s hrubým zašpicateným chvostom. Má nápadne dlhé telo na nízkych silných
nohách. Dolný pysk a hrdlo svetlejšie; dlhý cicavec s krátkymi nohami a dlhým pri koreni zhrubnutým chvostom; zblízka
je nápadná široká papuľa, po bokoch papule hmatové chlpy ,veľmi malé uši a medzi prstami všetkých nôh plávacie
blany; srsť je tmavohnedá, na bruchu bledšia; osrstenie sa zdá krátke, pretože prilieha k telu a hustá podsada je
sivohnedá, lesklé pesíky sú tmavohnedé; mladšie jedince majú srsť sivohnedú, akoby vyblednutú a na hrudi žltkastú
škvrnu; s pribúdajúcim vekom blednú pysky, okraje uší, líca a krk; pĺznutie prebieha po celý rok. Je najdokonalejšie
prispôsobená na život vo vode. Dospelá vydra váži asi 5 kg ( dĺžka tela je 570 – 800 mm, dĺžka chvosta 270 – 500 mm a 
dĺžka zadného chodidla 100 – 130 mm), samec viac ako 130 cm, samica viac ako 120cm, váha -samec 8 – 12 kg,
samica 5 – 10 kg. Stopy vydry sa dajú poznať podľa odtlačku plávacích blán a ťažkého chvosta. Vydáva rozličné zvuky
od pískania až po mravčanie.
Dĺžka života: cca 15 - 20 rokov
 
Párenie: môže byť celoročné, ale v niektorých oblastiach sezónne v závislosti od dostupnosti potravy.
Vrh: gravidita 60 – 70 dní, vrh môže byť po celý rok, ale obyčajne je na jar, alebo na jeseň
Počet mláďat: 1 – 5 , v priemere 2 – 3 Prvých šesť týždňov sú mláďatá úplne bezmocné. Mláďata sa učia plávať až v 12 týzdňoch, keď im naraste prvá srsť odolná voči premočeniu. Prežívajú a rastú len vďaka materskému mlieku. Samec sa na výchove a kŕmení potomstva nepodieľa. Vo veku okolo ôsmich až deviatich mesiacov sa mladé vydry odvážia poprvýkrát vzdialiť od matky. Jednoročné jedince sú už úplne sebestačné.
Doba kojenia: 3 – 4 mesiace
Pohlavná dospelosť: v 2 – 3 rokoch
 
Potrava: Vydra je mäsožravá šelma, stojaca na vrchole vodného trofického reťazca. Je piscivorným
živočíchom, v jej potrave dominujú ryby, ktoré môžu tvoriť až 95 % z jej celkového množstva. Okrem toho v
menšej miere konzumuje najmä väčší hmyz, obojživelníky, vtáky a drobné cicavce, malé množstvo rastlinnej potravy.
Relatívne zastúpenie zložiek, alebo druhov v potrave vydry sa môže meniť podľa ich dostupnosti, alebo početnosti.
Známa je napríklad zvýšená konzumácia obojživelníkov na jar. Priemerná veľkosť prijímaných rýb je 10 - 15 cm a
dospelá vydra denne skonzumuje cca 1 - 1,5 kg potravy, čo predstavuje 15 % z jej telesnej hmotnosti . Za určitých
okolností je vydra limitovaná množstvom dostupnej (dosiahnuteľnej) potravy a môže byť viacej zraniteľná prípadnými
výkyvmi v potravnej ponuke.ďalej kôrovce, ulitníky, obojživelníky, hmyz, vtáky, vajcia, drobné cicavce.
 
Teritórium: teritórium je veľké kvôli pobrežnému spôsobu života, približne 15 km samce
a asi 7 km samice; samčie a samičie teritóriá sa prekrývajú; príbuzné samice môžu v teritóriu žiť v skupine Vydra na
Slovensku využíva ako úkryty predovšetkým brehové štruktúry vo všetkých typoch biotopu, ktoré trvalo, alebo prechodne obýva. Povrchové úkryty bývajú najčastejšie umiestnené v pobrežných krovinových biotopoch. Pokiaľ sa tento typ biotopov tečúcich vôd v danom prostredí nevyskytuje, nahrádzajú ho pobrežné bylinné biotopy. V horských a
podhorských oblastiach bývajú častokrát situované vo vysokobylinných nitrofilných porastoch, alebo v porastoch
devätsilov (rod Petasites), kým v nížinách a kotlinách s absenciou pobrežnej vegetácie slúžia ako veľmi dobré úkryty
porasty trste obyčajnej K základným existenčným nárokom vydry riečnej a kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim rozšírenie
druhu patrí hneď po potrave dostatok vhodných a bezpečných úkrytov. V prípade území so zabezpečenou potravou,
napr. v oblasti rybníkov, sa práve úkryty stávajú limitujúcim faktorom, keď na ich kvalite závisí bezpečnosť druhu.
Úkryty sú povrchové alebo podpovrchové miesta využívané predovšetkým počas neaktívnej fázy dňa na odpočinok,
spánok, výchovu mláďat, niektoré aktivity komfortného správania a pod., v ktorých môže vydra nájsť aj útočisko a
ochranu pred predátormi alebo nepriaznivými klimatickými vplyvmi . V sladkovodných habitatoch slúžia vydre ako
pravidelné úkryty podzemné nory, ale pomerne často využíva aj povrchové úkryty z trstinového lôžka v hustej pobrežnej vegetácii. Voľbu podmienok biotopu pre lokalizáciu úkrytov v sladkovodnom prostredí ovplyvňuje viacero faktorov a podmienok. Každý jedinec potrebuje viacero rozličných povrchových i podpovrchových úkrytov, pričom sa ich využívanie nemení len v závislosti od veku a pohlavia, ale aj od ročného obdobia. V lete a začiatkom jesene vydra napríklad využíva viac povrchové a v zime podpovrchové úkryty. Podpovrchové úkryty využívajú častejšie samice, kým povrchové úkryty zase samce . Ako podpovrchové úkryty najčastejšie slúžia podzemné nory, ktoré si vydra vyhrabáva, ale využíva tiež prirodzené podzemné dutiny vytvorené koreňmi stromov, či opustené nory iných druhov cicavcov, najmä líšky, králika, ondatry a jazveca . Vydra na Slovensku využíva ako úkryty predovšetkým brehové štruktúry vo všetkých typoch habitatov, ktoré trvalo, alebo prechodne obýva. Povrchové úkryty bývajú najčastejšie umiestnené v pobrežných krovinových biotopoch. Pokiaľ sa tento typ biotopov tečúcich vôd v danom prostredí nevyskytuje, nahrádzajú ho pobrežné bylinné biotopy. V horských a podhorských oblastiach bývajú častokrát situované vo vysokobylinných nitrofilných porastoch, alebo v porastoch devätsilov, kým v nížinách a kotlinách s absenciou pobrežnej vegetácie slúžia ako veľmi dobré úkryty porasty trste obyčajnej. Otvor do podzemnej nory s priemerom nad 10 cm je často medzi a pod koreňmi stromov; nora má jednu z chodieb vyúsťujúcu priamo do vody ; nora dlhá 2-3 metre má na konci široké, trávou a machom vystlané ležovisko. Nora má jednu zvislú vetraciu šachtu; v blízkosti nory možno nájsť aj kĺzačky v snehu (aj 20 m) alebo v blate na brehu (1-2 m)
 
Správanie
: žije skryto s aktivitou za šera a v noci; teritórium si značkuje výkalmi; konštantná aktivita sa strieda s aktivitami oddychu behom dňa pod vodou vydrží až 6 minút; mladé vydry sa inštinktívne boja vody, aby plávali,potrebujú veľké povzbudenie od rodičov. Vydra riečna využíva pestrú škálu brehových zón alebo litorálov sladkovodných lotických i lentických habitatov a brakických vôd morských habitatov. Nižšia ponuka potravy v niektorých horských oblastiach však môže výrazne limitovať, až obmedzovať jej rozšírenie. Hoci väčšinu života trávi vo vode, čomu je anatomicky a morfologicky dokonale prispôsobená, pomerne veľa času strávi tiež na zemi. Domovské okrsky vydry riečnej sú značne variabilné, pričom sa menia nielen v závislosti od pohlavia (keď teritóriá samcov sú väčšie ako teritóriá samíc, pričom sa často prekrývajú s revírmi jednej alebo viacerých samíc), ale aj od kvality habitatu a dostupnosti potravy. Príčinou ich zmien sú predovšetkým sezónne migrácie medzi letnými a zimnými základňami a trofické migrácie, súvisiace s ťahom rýb na neresiská . Podniká veľké kontrolné obchôdzky jeho hraníc a na mnohých miestách si ich značkuje trusom. Samica s mláďatami obsadzuje menší revír vo vnútri veľkáho územia, ktoré patrí jej samcovi.

Trus je valcovitý na jednom konci zahrotený, 3-10 cm dlhý, obsahuje zvyšky rybacích šupín, plutiev a najmä kostičiek, niekedy račieho panciera, zriedkavejšie i peria a srsti; v čerstvom stave je redší, kašovitý a tmavý (čierny až hnedý), pokrytý slizom, ktorý po vysušení neskôr dodáva striebristý lesk; starší vysušený trus je bledosivý, krehký, dlho páchnuci po rybách; zvyčajne ho nájdeme na brehoch vôd na vyčnievajúcich koreňoch stromov alebo na kameňoch, kopčekoch ostríc alebo piesku, ostrovčekoch uprostred vody, pod mostmi, na brehoch pri sútokoch atď., kde plnia úlohu vymedzenia hranice revíru.
Zaujímavosti:
- dlhé a pevné chlpy vydrieho kožúcha sú dôkladne premastené, a preto odpudzujú vodu.
- srsť vydry je natoľko účinnou ochranou pred vodou, že koža vydry sa nikdy nenamočí.
- vydra dokáže pod vodou preplávať až 400 metrov bez toho, aby sa musela nadychnúť, na krátke vzdialenosti pritom dosahuje rýchlosť od 12 -16km/hod.
Aká je však skutočnosť? Z dostupných zdrojov sa mi nepodarilo zistiť skutočné a ani približné stavy vydry na
Slovensku, avšak výskyt je potvrdený takmer na celom území. V súčasnej dobe je na Orave pravdepodobne asi
najvyšší výskyt vydry riečnej v rámci Slovenska, čo je dané relatívnou čistotou vody a ešte stále dostupnou potravou v
rieke, ako aj jej pstruhových prítokoch. Samozrejme že vydra si nevyberá medzi chránemými druhmi rýb a bežnou
obsádkou, ale loví všetko, a ako predátor spolu s kormoránom značne decimuje ichtyofaunu rieky – preto sa už hovorí o novom druhu – ORAVSKÝ TULEŇ. Zdecimovanú obsádku pôvodnej formy lipňa, pstruha, ako aj iných pôvodných druhov rýb v Orave, ako aj ostatných tokoch Slovenska dnes už nikto nenahradí.
Je úplne bežné, že v minulosti, keď rieka Orava zamŕzala, pôsobiská vydry sa presúvali do pstruhových revírov, kde je doslova pohromou. O výskyte vydry a škodách v potokoch a to či už Jasenovskom, alebo Zázrivke by viac vedeli uviesť správcovia a prevádzkovatelia rybničných hospodárstiev na týchto potokoch, ja sám som videl stopy vydry až vo vlásočniciach Jasenovského potoka pod objektom Roĺníckeho družstva, ako aj priamo v priestoroch Rybníkov MO SRZ vo Vyšnom Kubíne, dokonca som bežne pozoroval jedince priamo v Dolnom Kubíne pri Kolonádnom moste, ako aj v časti Oravy za Aquaparkom a to takmer denne. Pri vychádzkach som videl viac jedincov v časti Kraľovany - Dierová, kde počas jedného dňa v rozmedzí cca 2,5 hodiny som pozoroval 5 kusov na rozličných miestach toku.
Uvedený cicavec bol pozorovaný taktiež pri Žaškove, Párnici – vtok Zázrivky, Záskalí, ako aj priamo pod Kňažou, taktiež v časti Medzibrodie.

Je namieste v súčasnej dobe riešiť početnosť a prípadnými opatreniami – odchyt, odstrel, znížiť jej početnosť na primeranú úroveň. Nakoľko sa jedná o pôvodný druh, tento patrí do našej prírody, je potrebné, na rozdiel od kormorána, zachovať jej stav , avšak na prijateľnej úrovni, nie na úkor ichtyofauny Oravy.
Ešte názor výskumníkov :
Podľa výskumníkov P. Urbana a J. Kadlečíka je priemerná veľkosť konzumovaných rýb desať až pätnásť centimetrov.
Dospelá vydra ich skonzumuje denne 0,8 až 1,5 kilogramu, čo je asi pätnásť percent jej telesnej hmotnosti. Ako sa uvádza v štúdii, vydra môže byť „viac zraniteľná prípadnými výkyvmi v potravnej ponuke. Tá sa na viacerých tokoch znížila v dôsledku nárastu počtu rybárov a pytliakov a zníženia zarybňovania, podmieneného zvýšením cien rybích násad.

Ochrancovia prírody sa podľa zistení usilujú o podporu ohrozeného druhu umelým odchovom a vypúšťaním jedincov do voľnej prírody. Svoje živelné projekty však nekoordinujú so správcami tokov a majiteľmi rybích hospodárstiev. Vydry tak parazitujú vďaka pravidelnému zarybneniu alebo na úkor obsádok rybných hospodárstiev.
Myslím, že toto opäť, a to ako v prípade ochrany kormorána a postoja ˝ochranárskych˝ organizácií a spoločností, komentár nepotrebuje, a názor si utvorí každý sám....


Ing. Juraj Kazimír
info zdroj : internet
 
foto: Ján Kaco
 

Komentáre

13.06.2017
• anonym  |  13.06.2017 18:17:13  |  IP: 188.167.---.---

21.04.2017
• Tvoja Mamka  |  21.04.2017 09:13:27  |  IP: 194.160.---.---
Z tohoto spravím ezy projekt Thanks m8

06.04.2017
• anonym  |  06.04.2017 15:25:02  |  IP: 178.143.---.---
https://www.websnadno.cz/html/pic/smileys/11.gif
• anonym  |  06.04.2017 15:24:10  |  IP: 178.143.---.---
httpshttps://www.websnadno.cz/html/pic/smileys/3.gif://www.websnadno.cz/html/pihttps://www.websnadno.cz/html/pic/smileys/12.gifc/smileys/6.gif

08.03.2017
• emka  |  08.03.2017 14:51:11  |  IP: 95.103.---.---
super
• emka  |  08.03.2017 14:45:01  |  IP: 95.103.---.---
to je super text

05.03.2017
• anonym  |  05.03.2017 09:30:05  |  IP: 78.98.---.---

25.01.2017
• anonym  |  25.01.2017 15:02:05  |  IP: 92.245.---.---
http://www.weblahko.sk/html/pic/smileys/26.gif

31.10.2016
• anonym  |  31.10.2016 11:32:29  |  IP: 176.116.---.---

30.10.2016
• Vydra  |  30.10.2016 06:42:49  |  IP: 78.98.---.---
Kto tu bol skor, clovek alebo vydra??????

Preto, ze niekto chce zarabata tazke tisice na chove ryb, musi zase jeden zivocisny druh zakapat, co, vy uchylaci???? Regulovat rreba pocet rybarov, sterilizaciou a plynovanim



Nový príspevok
nick  
text
 
 
792+9osem  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.
TOPlist