OdporúčameZaložiť web alebo e-shop
 

Párnický rybár

Hlaváč
HLAVÁČE – čeľaď Cottidae - hlaváčovité

Na území Slovenska sa môžeme stretnúť s dvoma druhmi hlaváča a to hlaváčom európskym a
hlaváčom pásoplutvým.
Hlaváč európsky(Cottus gobio)
V minulosti uvádzaný ako hlaváč obyčajný , v súčasnosti uvádzaný aj ako hlaváč bieloplutvý.
Sú to malé rybky, vyskytujúce sa takmer v celej Európe, okrem väčšej časti Škandinávie a Južnej
Európy, dorastajúce do dĺžky do 20 cm, obvykle do 12- 15cm, dožívajú sa do 10 rokov, pohlavnú
zrelosť dosahujú v druhom roku života.
 
Žijú na dne čistých horských a podhorských potokov a riek v pásme pstruha a lipňa. Vzhľadom
k tomu, že u nich absentuje v ústrojenstve plynový mechúr, pohybujú sa po dne len poskokmi a nie
 
sú schopné sa zdržovať vo vodnom stĺpci. Majú vretenovité telo s veľkou, zhora sploštenou hlavou
pokryté sliznatou kožou bez šupín. Ústa sú veľmi široké a ozubené. Na skrelových kostiach sú dva
tŕne. Chrbtové plutvy sú dve, viditeľne oddelené, brušné sú posunuté dopredu, chvostová je mierne
zaokrúhlená. Ako bolo spomenuté, nemá plynový mechúr. Bočná čiara nie je nikdy úplná.
Zafarbenie sa prispôsobuje okolitému prostrediu a je veľmi variabilné. Chrbát zvyčajne hnedý až
šedý s tmavými škvrnami, ostatné telo mramorované, brucho vždy svetlé. Na plutvách okrem
brušných majú tmavšie pásy.
 
Výter prebieha na tvrdé štrkovité dno v chladnej a čistej vode v mesiacoch marec – máj, inkubácia
trvá cca 35-45 denných stupňov, samica nakladie do 800-900 žltooranžových ikier o priemere 1,7-
2,6 mm v závislosti od dĺžky a váhy tela väčšinou na spodnú stranu kameňov, alebo vopred
vyčistenú jamku medzi kameňmi. Zaujímavosťou je, že o ikry sa stará samec, ktorý ich ochraňuje a
privádza k nim aj okysličenú čerstvú vodu.
 
Na rozdiel od hlaváča pásoplutvého má bledé brušné plutvy bez kresby, je rozšírenejší ako hlaváč
pásoplutvý.
Hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus)
Vo väčšine tokov žije spoločne s hlaváčom európskym. V podstate platí, že hlaváč pásoplutvý
osídluje najhornejšie, pramenné časti tokov, smerom po prúde ho je čoraz menej a je nahradzovaný
hlaváčom európskym. Úsek spoločného výskytu oboch druhov však býva len velmi krátky. Je to
prúdomilný druh, žijúcí v horských a podhorských potokoch s chladnou, čistou a na kyslík bohatou
vodou, s kamenitým či štrkovitým dnom. Žije pod kameňmi, v prúdoch a perejách. Biológia tohoto
druhu je takmer totožná s hlaváčom európskym. Živí se hlavne larvami vodného hmyzu. Dorastá do
dĺžky až 15 cm a veku do 10 rokov.
 
Tvarom tela a dalšími znakmi je veľmi podobný hlaváčovi európskemu. Od neho sa však odlišuje
výrazne priečne pruhovanými brušnými plutvami. Farba tela býva tmavšia a kontrastnejšia, ako u
hlaváča európskeho.
Hlaváče všeobecne sa považujú za potravného konkurenta pstruhom, u obidvoch druhov
pozostáva výhradne zo živočíšnej potravy, je bentofágom, ktorého hlavnou potravou sú
bezstavovce dna žijúce medzi skalami, kde sa pstruh nedostane, okrem toho je považovaný za
škodcu v pstruhových tokoch, nakoľko požiera ikry pstruhov. Sú citlivými indikátormi čistoty a
obsahu kyslíka vo vode. Na druhú stranu sú však zjavne aj potravou pre pstruha.
Doba hájenia je od 15. marca do 31. mája, nemá stanovenú lovnú mieru.V minulosti sa používal
ako nástrahová rybka – hlaváčové systémy na pstruhových vodách. V súčasnosti je jeho výskyt
oproti minulosti podstatne nižší, a preto je potrebné venovať obidvom druhom aspoň čiastočnú

ochranu.

Ing. J. Kazimír
Zdroj : internet
Otto Pospíšil: Atlas našich rýb
Jiří Čihař: Naše ryby