Párnický rybár

Karasy
 
Karasy čeľaď: Kaprovité
 

Podľa niektorých údajov na území SR žijú dva, resp. tri druhy karasov. Jedná sa o jeden
pôvodný druh a to Karasa zlatistého - Carassius carassius, ktorý bol pôvodne uvádzaný ako
karas obyčajný, a dva druhy, ktoré sú introdukované a to karasa striebristého Carassius
auratus gibelio, a karasa východného Carrasius auratus auratus. V niektorých publikáciách
a atlasoch rýb na našom území karas východný nie je ani uvádzaný ako samostatný druh a
je zaradený ako karas striebristý. Stavbou tela a určitými znakmi sú si veľmi podobné, ale
niektoré odlišnosti sú zjavné, aj keď pri ulovení karasa si mnohé z nich neuvedomujeme. K
týmto odlišnostiam sa dostaneme pri jednotlivých druhoch.
 
                                                           Hore: karas zlatistý, dole karas striebristý
Stavbou tela a vzhľadom sú karasy podobné kaprovi rybničnému. Základným rozdielom je
absencia fúzov u karasa. Druhým rozdielom je to, že karasy majú drsné žiabrové oblúky na
rozdiel od hladkých, ktoré má kapor. Celkovo je karas menší ako kapor, má menšiu a kratšiu
hlavu a vyššie telo. Ústa má taktiež menšie, majú skôr vrchnú polohu a nedajú sa vysunúť tak
ďaleko, ako u kapra. Ako už bolo spomenuté, je prispôsobený životu v nepriaznivých
podmienkach, je to odolná a životaschopná ryba, ktorá dokáže veľmi efektívne hospodáriť
s energiou a znášať vodu s minimálnym obsahom kyslíka. V zime, kedy sú telesné aktivity
obmedzené na minimum, je karas podľa najnovších poznatkov schopný prežiť i niekoľko
mesiacov úplne bez kyslíka a kyslík potrebný k metabolizmu získava štiepením tukov. V
niektorých publikáciách je uvádzané, že určitý čas v zime je schopný prežiť aj zamrznutý v
ľade.
V chudobných vodách a nehostinnom prostredí malých vodných plôch, ktoré majú sústavne
kyslíkový deficit a malú potravinovú základňu, vytvára karas zvláštnu zakrpatenú formu
označovanú ako forma -(morpha) humilis. Tieto rybky bývajú tmavo sfarbené a ani v
dospelosti nepresahujú dĺžku 10 -15 cm a pretože sú často na lokalite jediným druhom resp.
dominantným druhom vytvárajú početné populácie.
Hospodársky význam je zanedbateľný. Je však obľúbenou nástrahovou rybkou, pretože po
nastražení je pohyblivý a dlho vydrží. Ako športová ryba sa dá loviť takmer po celý rok a to
na rôzne nástrahy.
Karas zlatistý -Carassius carassius
Karas zlatistý – pôvodne obyčajný, je našou pôvodnou kaprovitou rybou obývajúcou stojaté
alebo pomaly tečúce vody. Vyhovujú mu i zarastené vodné plochy, ktoré majú v lete, alebo
zime nedostatok kyslíka vo vode, pričom je schopný prežiť aj pri nulovej hodnote kyslíka vo
vode. V minulosti býval veľmi hojný po celom našom území, dnes na mnohých miestach
vymizol, resp. bol vytlačený inváznym druhom – karasom striebristým, prípadne východným.
 
Karas zlatistý je rozšírený takmer v celej Európe. Pôvodne se vyskytoval od Francúzska až do
povodia rieky Leny, včítane povodí Pádu a Dunaja.
Dorastá do dĺžky cca 40 - 50cm, a váhy 2,5 kg. Neresí sa v máji – júni etapovite na
prehriatych miestach v stojatej vode na vodné rastliny, ikernačka nakladie v závislosti od
hmotnosti až 300 000 ks žltooranžových ikier o priemere cca 1,5mm, vývoj ikier trvá cca 100
denných stupňov. Pohlavnú zrelosť dosahujú samce v 2. roku a samice v 3. roku života,
priemerný vek, ktorého sa dožívajú je cca 10 rokov.

Sfarbenie u karasa zlatistého je premenlivé, chrbát býva spravidla tmavý – hnedočierny,
tmavozelený, boky zlatisté, sivozlaté, sivozelené, žlté alebo špinavobiele brucho. Plutvy majú
červenkastý nádych. Farba oka ako u ostatných karasov je striebristá. Na rozdiel od karasa
striebristého jedným z rozpoznávacích znakov je tvar chrbtovej plutvy, ktorú ma zaoblenú,
ostatné karasy ju majú rovnú, alebo mierne vykrojenú. Ďaľším znakom je výstelka brušnej
dutiny, ktorá je svetlá a u karasa striebristého je pigmentovaná - tmavá až čierna.
Živí sa organizmami, osídľujúcimi dno, pričom časť potravy tvorí aj rastlinná zložka. Žije
väčšinou pri dne, ale nájdeme ho niekedy aj vo vodnom stĺpci.
 
Je celoročne chránený.
Rozdiely oproti karasovi striebristému:

• vyklenutá chrbtová plutva, na prvom lúči cca 30 rovnakých zúbkov
• menšie šupiny
• výstielka brušnej dutiny nie je pigmentovaná
Karas striebristý
Ohľadom uvedeného druhu stále nie je objasnené, ako a kedy sa dostal na naše územie. Je
zrejmé, že sa jedná o invazívny druh. Prvé údaje o výskyte tohoto druhu v Dunaji, kedy bol
aj popísaný sú z 18 storočia a to konkrétne z roku 1726, v Sliezsku 1856 a v Morave pri
Olomouci 1863 –4.
Dodnes nie je jasné, či sú uvedené karasy v Európe pôvodným druhom, alebo sem boli
zavlečené už v stredoveku. V súčasnej dobe sa predpokladá, že v Európe sú aktuálne
prítomné dva druhy „ karasov striebristých“ - Carassius auratus a Carassius gibelio. Karas
striebristý je v súčasnej dobe bežným a rozšíreným druhom na území Slovenska a je
pravdepodobné, že časom vytlačí pôvodnú formu karasa zlatistého a to na všetkých
lokalitách jeho výskytu. Dnes je už hojnejší, pravdepodobne jeho rozšíreniu dopomáha aj
neuvážené vysadzovanie do rôznych kaprových revírov, odkiaľ sa ďalej šíri aj do vôd, ktoré
predtým neosídľoval. Nakoľko ešte stále prebiehajú spory v označení, v bežnej literatúre ako
aj v iných materiáloch sa karas striebristý a karas východný označujú spoločným názvom
ako karas striebristý Carassius auratus.
 
Rozmnožovanie je špecifické. V pôvodnom areáli výskytu vytvára tento druh populácie
zložené z obidvoch pohlaví a rozmnožuje se bežným výterom. Na našom území karas
striebristý pravidelne vytvára monopohlavné populácie zložené len alebo prevážne zo samíc.
Tie sa následne rozmnožujú v podstate nepohlavným spôsobom označovaným ako
gynogenézia, alebo gynogenetický spôsob rozmnožovania. Začína to tým, že pri vývine ikier
dochádza v okamihu tvorby vaječných buniek k odchýlke od bežného delenia a vznikajú
bunky s triploidným jadrom odlišné od vaječných buniek v bežných ikrách. Tento zvláštny
typ ikier nevyžaduje pre svoj vývoj oplodnenie. Potrebuje však aktivovať biochemické
procesy spojené s vývojom ikry. Preto sa ikernačky karasa striebristého vytierajú so samcami
iných kaprovitých rýb (karas zlatistý, kapor, pleskáč) a spermie týchto druhov len stimulujú
vývoj ikier. Nedochádza celkom ku splynutiu jadra spermie s jadrom vaječnej bunky a jej
genetická informácia nijak nezasiahne do vývoja nového jedinca.
Výsledkom tohoto druhu rozmnožovania sú vždy len nové samice karasa striebristého
geneticky takmer totožné s materským organizmom. Tento spôsob rozmnožovania umožňuje
jeho mimoriadne rýchle šírenie na nové lokality. I jediná prenesená ryba sa môže stať
základom početnej novej populácie. Zdá sa, že po počiatočnom masívnom šírení karasa
striebristého a jeho rozmnožovaní prakticky bez prítomnosti samcov, sa už situácia začína
meniť. Pôvodne sa samci karasa striebristého na našom území vôbec nevyskytovali. Prví
samci sa objavili po roku 1990. Ak boli samci zaznamenaní, bývali veľmi vzácni – udával sa
pomer 1 samec na 500 samíc. V poslednom období sa situácia mení a samcov pribúda a podiel
sa miestami pohybuje okolo 30 %. Ak sa samci v populácii vyskytujú, zapájajú se normálne
do výteru. Karas striebristý sa vytiera od mája do júna etapovite na vodné rastlinstvo.
Ikernačka nakladie až 400 000 ikier v závislosti na jej váhe, ikry sa liahnu po cca 100
denných stupňoch
Je to taktiež odolná ryba, ktorá znáša výkyvy rozpusteného kyslíka vo vode, a osídľuje aj
lokality, kde iné druhy rýb neprežívajú, resp. prežívajú s ťažkosťami, t.j. aj znečistené úseky
vody s nedostatkom potravy. Tam sa stáva dominantným druhom, pri nedostatku potravy
vytvára zakrpatenú formu. Rastie rýchlejšie ako karas zlatistý.
Potravu tvorí rastlinná i živočíšna zložka. Nie je príliš vyberavý a je schopný živiť sa ako
planktónom aj bentosom. Zároveň konzumuje aj riasy, časti vyšších rastlín a detrit.
Telo mu chráni silný pancier zo šupín a prežije i pomerne rozsiahle poranenia. Lov celoročne
povolený.
Carassius auratus auratus - Karas východný
Z tohto druhu boli v minulosti vyšľachtené tvarové a farebné odchýlky tzv. Zlaté karasy, ako aj ich
závojnaté formy, ktoré našli uplatnenie v záhradných jazierkach, prípadne akváriách.
 
Stavba tela je podobná ako u karasa zlatistého, je však z bokov menej sploštené a je
valcovitejšie Farba chrbta býva tmavozelená, tmavohnedá, boky striebristosivé, brucho svetlé
– špinavobiele, plutvy zelenkasté. Je štíhlejší ako karas striebristý.
 
Carassius auratus gibelio – Karas striebristý
Telo má pretiahnutejšie, z bokov stlačené. Farba chrbta sivočierna, boky striebristé, niekedy
čiernozlatisté, brucho špinavobiele, plutvy svetlé, chrbtová a chvostová tmavé.
Najvyšší doložený vek je 15 rokov, najväčšia dĺžka 52 cm a hmotnosť 3,6 kg.
 
Rozdiely oproti karasovi zlatistému:
• len mierne, alebo vôbec nevyklenutá chrbtová plutva, na jej prvom lúči 10-15 postupne
zväčšujúcich sa zúbkov
• väčšie šupiny tvoriace pancier,
• vystielka brušnej dutiny je tmavo pigmentovaná /až čierna/
ROZDIELY :
 
Karas zlatistý
Chrbtová plutva má 3 – 4 tvrdé lúče a 13 – 21 (obvykle 14 – 19) mäkkých vetvených lúčovpričom
táto plutva vždy zaoblená, na poslednom tvrdom lúči je asi 30 rovnako veľkých zúbkov, análna
plutva 2 - 3 tvrdé a 5 – 8 mäkkých vetvených lúčov, brušné majú 2-3 tvrdé 7-9 mäkých, chvostová
19-20 mäkkých lúčov.
V postrannej čiare je 30 – 37 šupín (najčastejšie 32 – 35)počet šupín cykloidného tvaru pod bočnou
čiarou 5-7, nad 5-8.
 
tvar šupiny karasa zlatistého
 
Karas stiebristý
Chrbtová plutva má 3 – 4 tvrdé lúče a 15 – 19 (obvykle 14 – 19) mäkkých vetvených lúčov,pričom
táto plutva vždy rovná, alebo čiastočne vykrojená, na poslednom tvrdom lúči je len 10- 15 zúbkov,
ktoré sa smerom hore zväčšujú, análna plutva 2 - 3 tvrdé a 6 – 8 mäkkých vetvených lúčov, brušné
 
tvar šupiny karasa striebristého
majú 7-9 mäkkých, chvostová 17 mäkkých lúčov.
V postrannej čiare je 28 – 34 šupín (najčastejšie 32 – 35 ) počet šupín cykloidného tvaru pod
bočnou čiarou 5-7, nad 5-7.
 
Karas východný
Chrbtová plutva má 2 – 4 tvrdé lúče a 14 – 19 mäkkých vetvených lúčov,pričom táto plutva nie je
nikdy zaoblená býva skôr v tvare S v prednej časti vyvýšená, v zadnej preliačená, na poslednom
tvrdom lúči je len 10- 15 zúbkov, ktoré sa smerom hore zväčšujú, análna plutva 2 - 3 tvrdé a 5 – 7
mäkkých vetvených lúčov, brušné majú 7-9 mäkkých, chvostová 17 mäkkých lúčov.
V postrannej čiare je 26 – 34 šupín (najčastejšie 32 – 35 ) počet šupín cykloidného tvaru pod
bočnou čiarou 5-7, nad 5-.8
 
tvar šupiny karasa východného
Hospodársky význam karasov na našom území nie je podstatný, aj keď v poslednom období je
karas striebristý lovenou a cenenou rybou športovými rybármi. Taktiež karas striebristý je
využívaný ako nástrahová rybka pri love dravcov.

Ing. J. Kazimír
Zdroj : internet
Otto Pospíšil: Atlas našich rýb
Jiří Čihař: Naše ryby
http://www.parnickyrybar.weblahko.sk/

 

Komentáre

25.12.2015
• fishman  |  25.12.2015 18:47:06  |  IP: 178.143.---.---
Zaujmalo by ma ko berie karas v zime

27.07.2015
• 27.7. 2015  |  27.07.2015 18:43:47  |  IP: 78.98.---.---
blbosť a o liahnutý nič
• 27.7. 2015  |  27.07.2015 18:41:32  |  IP: 78.98.---.---
chcem sa spítať za ako dlho sa vyliahne Karas východný z vajíčka a ako vizerá to vajíčko

12.02.2014
• anonym  |  12.02.2014 17:18:00  |  IP: 178.41.---.---
jéj

05.12.2013
• mnbhgfd  |  05.12.2013 15:33:43  |  IP: 178.40.---.---

11.08.2013
• Igga  |  11.08.2013 15:07:03  |  IP: 176.61.---.---
to je naozaj supr !!!

29.06.2012
• hotentot  |  29.06.2012 15:09:07  |  IP: 88.212.---.---
super

25.05.2012
• makak  |  25.05.2012 21:18:01  |  IP: 89.100.---.---
Zaujimave

01.03.2011
• bloooogerka  |  01.03.2011 20:42:24  |  IP: 193.110.---.---
bombove!!
Nový príspevok
nick  
text
 
 
558-1päť  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.
TOPlist