CTENOPHARYNGODON  IDELLA (amur biely)

trieda: OSTEICHTYES

rad: CYPRINIFORMES

čeľaď: CYPRINIDAE

druh: CTENOPHARYNGODON  IDELLA (amur biely)

Rozšírenie

Pôvodnou oblasťou rozšírenia tohto druhu je Čína, napr. Ningpo, Shanghai, jazero Tungling, Hunan. V bývalej ZSSR žije v povodí Amuru, Sungari, Ussuri, jazero Chanka a bol vysadený na Tchaj-wane. Je chovaný alebo jeho chov bol skúšaný v rôznych štátoch bývalej ZSSR, ďalej v Maďarsku, Polsku, Bulharsku, SRN, v Holandsku, Dánsku, Anglicku, Japonsku, Pakistane, na Novom Zélande, atď.

Do ČR bol prvýkrát privezený za účelom aklimatizácie v roku 1961 na Třeboňsko. Do SR bol privezený v roku 1968. Od roku 1972 sa pristúpilo k jeho vysadzovaniu do voľných vôd a ich výskyt je zaznamenaný v nádržiach, tôňach, odstavených ramenách, najmä na južnej Morave a na Slovensku, ale aj vo veľkých riekach- Dunaj, Morava, Labe.

Rod: Ctenopharyngodon (amur)

Telo má pretiahle, valcovité, zo strán stlačené až v chvostovej časti. Hlava široká, zvrchu sploštená. Ústa bez fúzov, koncové a široké. Šupiny pomerne veľké. Oči sú umiestnené po stranách hlavy, pri pohľade z boku kúsok  nad polovicou  jej výšky. Chrbtová a análna plutva krátka, brušné plutvy umiestnené tesne za zvislicou od začiatku základne chrbtovej plutvy. Pri bázi brušných plutiev a análnej plutvy nie je prítomná rada zväčšených šupín a brucho nemá kýl. Žiabrové tyčinky nie sú spojené. Pažerákové zuby sú dobre vyvinuté, dvojradé, korunky stlačené zo strán a z boku hrebeňovito zvlnené, na žuvacom povrchu pozdĺžna ryha.

Rod je blízky rodu Scardinius (Červenica), od neho sa ale líši utváraním povrchu pažerákových zubov, neprítomnosťou kýlu za brušnými plutvami a väčšou dĺžkou zažívacej trubice. Je známy jeden druh pôvodne rozšírený vo východnej Ázii, Číne a bývalom ZSSR- povodie Amuru.

Druh: Ctenopharyngodon idella (amur biely)

Popis

Hlava plynulo prechádza v robustný valcovitý trup, na bokoch je len nepatrne sploštený. Veľké cykloidné šupiny sú pevne prirastené. Maximálna výška tela rýb z Amuru kolísa od 23 do 30%, v priemere činí 26,3% dĺžky tela. S pribúdajúcou veľkosťou sa zmenšuje dĺžka hlavy, priemer oka, dĺžka rypca, najväčšia výška tela, výška chrbtovej a análnej plutvy a tiež dĺžky párových plutví. Nepatrne sa predlžuje len dĺžka koreňa chvosta. Profil chrbtovej a análnej plutvy je rovný, u chvostovej plutvy je spodný lalok dlhší. Prsné plutvy sú úzke, so zreteľne rozdielnou šírkou pri základe a na okraji.

Niektoré zdroje uvádzajú, že amur dorastá do dĺžky 1m a viac, hmotnosti do 32kg. Priemerná dĺžka úlovkov bola na rôznych miestach v rokoch 1930-1949 medzi 71-81cm. V Číne, v riekach Jang-ć-tiang a Hoang-ho sa udáva hmotnosť amurov až do 50kg vo veku 10-15 rokov.

Sfarbenie

Telo je na chrbtovej časti tmavo olivovo zelené, boky sú svetlejšie so zlatistým sfarbením v jesennom a zimnom období, strieborným až bielym vo vegetačnom období. Brucho je svetlej farby, niekedy so slabým žlto-šedým nádychom. Dúhovka oka je zlatej farby. V prvom roku života prevláda v sfarbení tela skôr svetlé, strieborné sfarbenie. Predný okraj spodnej čeluste je sýto pigmentovaný. Žiabrový oblúk je žlto-zelenej farby, temeno hlavy olivovo zelené. Chrbtová plutva je žlto-zelená, prsná žlto-šedá, brušné svetlé, análna a chvostová sú zeleno-hnedé. Šupiny okrem brušných sú na kaudálnom okraji tmavo lemované.

Pohlavná dvojtvárnosť

Prejavuje sa výrazne v predvýterovom období. Samice majú na rozdiel od samcov objemnejšie brušné partie. Koeficient zrelosti u nich dosahuje až 20%. V mimo výterovom období majú pohlavne dospelé samce drsnú pokožku na prsných plutvách.

Biotop

Amur biely obýva stredný a dolný úsek tokov riek, odkiaľ podniká potravné migrácie do vegetáciou zarastených ramien. V zimnom období sa zhromažďuje v hlbokých tôňach, kde prezimuje. Ako ukázali aklimatizačné pokusy, plne mu vyhovuje aj prostredie rybníkov, údolných nádrží, melioračných a zavlažovacích kanálov a jazier. Ako teplomilná ryba je s úspechom nasadzovaná aj do chladnejších nádrží elektrárni. Preniká tiež do brakických vod Aralského, Azovského a Čierneho mora, pretože znáša aj slanosť 11-12‰. Vykazuje tiež značnú odolnosť proti zakalenosti vody a proti poklesu obsahu rozpusteného kyslíku. Podľa údajov Vovka(1966) úspešne prežíva aj vo vodách s obsahom len 0,5-0,9 mg kyslíku v litri vody.

Chovanie

Amur biely je typickou hejnovou rybou, obývajúcou vodný stĺpec. Potravu vyhľadáva v litoráli nádrží a tokov. U trojročných a starších rýb sa vyžaduje minimálna hĺbka 30 cm.

Je značne plachý. Pri náhlom vyrušení vyskakuje vysoko nad hladinu. Najväčšiu potravnú a pohybovú aktivitu vykazuje v rozmedzí teplôt 20-28°C. Náhly pokles teploty vody o 4-5°C spôsobuje prechodné obmedzenie príjmu potravy. Rýchle zvýšenie teploty vody na jar a na jeseň o 3-4°C vyvoláva u neho takmer hneď tendenciu vyhľadávať potravu. Keď je vystavený nízkym teplotám(0-3°C), dochádza k teplotnému šoku. Ryby strácajú normálnu polohu a dôsledky sa môžu prejaviť v nasledujúcich dňoch ich hynutím.

Potrava

V mladosti tvorí hlavnú potravu zooplanktón. V odchovoch sa prikrmuje aj náhradnými krmivami. V neskoršom veku sa začína živiť už aj vláknitými riasami a drobnými úlomkami mäkkých častí rákosu a ostrice. Vodnú aj predkladanú suchozemskú vegetáciu možno rozdeliť do 3 charakteristických skupín. Prvú skupinu tvoria rastliny preferované, požierané prednostne a konzumované z podstatnej časti. V druhej skupine je rastlinstvo, z ktorého amuri požierajú len listy a najmladšie časti. Tretiu skupinu tvoria rastliny nekonzumované, a to aj za cenu hladovania rýb. Preto sa tieto ryby používajú k účinnej biologickej meliorácii, v boji proti nadmernému výskytu vodnej vegetácie na obhospodarovaných plochách.

V dospelosti zooplanktón stráca význam a vzrastá podiel bentických organizmov žijúcich na vodnom rastlinstve. U starších vekových kategórii bol zaznamenaný aj konzum drobných rybiek.

Rozmnožovanie

Amur biely pohlavne dospieva v závislosti na klimatických podmienkach a spôsobe odchovu v 3-11 roku života. K prirodzenému rozmnožovaniu v riekach dochádza vo vodnom stĺpci, v závislosti na vývoji počasia, pri teplote 20-25°C, spravidla od polovice mája až do druhej dekády júla. Vytiera sa iba v umelých podmienkach v chovoch, prirodzený výter nebol v ČR a SR dosiaľ zistený. Ikry sú šedej farby, nelepkavé, sú bathypelagické, čo znamená, že sa behom inkubácie vznášajú vo vodnom stĺpci. Za 24 hodín môžu byť prenesené prúdom do vzdialenosti až 120km.

Rast

Rýchlosť rastu je úmerná teplote vody a potravným podmienkam, v rybníkoch potom aj zvolenou biotechnológiou. Mimoriadny rast vykazuje v oteplených vodách, kde u trojročných a starších rýb činia ročné prírastky 2-3kg. Jedince vo veku 9 rokov dosahujú hmotnosť 20kg a viac.

Význam

Amur biely je cennou hospodárskou rybou, vhodnou hlavne k chovu v polykultúre. Vzhľadom k špecifickým potravným nárokom môže v obsádke plniť funkciu meliorátora obmedzovaním výskytu nadmernej vegetácie v rybníku, melioračných kanáloch, vodohospodárskych nádržiach a jazerách. Pri nasadzovaní do tokov a údolných nádrží v ČR a SR je však nutné v niektorých prípadoch rešpektovať nebezpečie podstatného obmedzenia vodných porastov, tvoriacich nezbytný výterový podklad pre fytofilné druhy rýb.

Mäso amura sa vyznačuje vysokou výživnou a chuťovou hodnotou. Výťažnosť dosahuje 55-62,5%. Dietetickú vhodnosť potvrdzuje vyšší obsah bielkovín a nižšie zastúpenie tukov, až dvakrát nižšie ako u kapra.

Použitá literatúra:

Mihulovci a Ryby (2), Baruš Vlastimil, Oliva Ota a kol., Nakladatelství akademie věd České republiky, Praha, 1995

Ichtyológia, Holčík Juraj, Nakladateľstvo Príroda, 1998

Monika Eclerová

3.ročník Bi-Ge

zdroj: internet