Čereble pestré žijú v čistých potokoch pstruhového a lipňového pásma, kde vystupujú i do
vysokých polôh. V Bavorsku sa miestami nachádzajú i vo vodách v nadmorskej výške nad 2 000 m,
na Slovensku sa vyskytuje vo výškach okolo 900 m. Z hľadiska geografického rozšírenia je jej areál
výskytu značne rozsiahly a je možné z toho usudzovať, že dobre vzdoruje i dlhodobo nepriaznivej
klíme. Čereble sa zdržujú v toku v spätných prúdoch, zákutiach v húfoch, ktoré môžu mať v
priaznivých podmienkach veľké množstvo jedincov. Je to typický húfny druh medzi našimi
sladkovodnými rybami. V tokoch vyhľadávajú stanovištia mimo hlavného prúdu. Ranné štádia
obývajú najmenšie prítoky alebo sa nachádzajú na plytkých stanovištiach vo väčších tokoch. V
nebezpečí sa ukrývajú i jednotlivo pod breh, pod vodné rastlinstvo, za kamene, prípadne iné vhodné
úkryty. Ich kompenzačné, potravné a rozmnožovacie migrácie sú sprevádzané taktiež zmenou
rôznych vodných biotopov (tečúcej a stojatej vody, vodná nádrž a jej prítok a pod.). V našich
vodách dorastá len do dĺžky tela cca 10 cm, z dostupných zdrojov niektoré jedince. dosahovali
maximálne 14 cm. Samci sú vždy sfarbení intenzívnejšie ako samice. Pohlavná dvojtvárnosť je
viditeľná aj mimo dobu rozmnožovania - trenia. Prsné plutvy sú u samcov vejárovité a podstatne
dlhšie ako u samíc. Taktiež brušné plutvy samcov sú dlhšie a majú výraznejšie sfarbenie. V dobe
rozmnožovania prevláda u samcov čierna, červená i zelená farba. Na povrchu tela, predovšetkým na
hlave a na bokoch, majú v tomto období výraznú treciu vyrážku. V menšom počte ju môžu mať i
samice. V dobe rozmnožovania vykonávajú krátke migrácie, vo väčších tokoch postupujú obvykle
pozdĺž brehov. Prirodzené rozmnožovanie prebieha v apríli až júni v závislosti na geografickej
polohe a na nadmorskej výške. Trenie prebieha pri teplote vody 17–20 °C (v niektorých
publikáciách sa uvádza okolo 14–15 °C) za účasti 2-4ročných samcov na vhodný štrkový podklad.
Samce migrujú na miesta rozmnožovania skôr a chránia si svoje výterové miesta pred ostatnými
samcami alebo inými rybami. Naopak k výteru pripravené samice lákajú na svoje stanovište.
Plodnosť samíc sa pohybuje v rozmedzí asi 800–2 500 ikier kladených počas neskorej jari v dvoch
dávkach. Oplodnené ikry prepadávajú do štrkového substrátu, kde sú chránené pred ostatnými
druhmi rýb, ktoré ich konzumujú. Vyliahnutý zárodok sa v štrkovom substráte ešte nejaký čas
vyvíja a opúšťa ho už značne vyvinutý. Čereble vyhľadávajú taktiež iné stanovištia k prezimovaniu,
čo opäť môže znamenať rôzne dlhú migráciu na vhodné miesta v toku alebo nádrži.
Aj keď nemá čerebľa teoreticky žiadny hospodársky význam, prakticky jej prítomnosť vo vodách
pstruhového a lipňového pásma a zaradenie medzi bioindikátory čistej vody s vyššou citlivosťou ju
zaraďuje k dôležitým zástupcom našej ichtyofauny. Tvorí i zreteľnú potravinovú zložku
lososovitých rýb a pravdepodobne aj hlaváčov.
V potrave prevláda drobnejší zoobentos, drobné kôrovce a riasy. V júni prevláda v potrave
náletový hmyz, neskôr riasy a rastlinný detrit. Podobné zloženie potravy zostáva i na jeseň. V jej
potrave sa tiež sezónne objavujú ako prevažujúca zložka vláknité rasy, ktoré sú známkou
prebiehajúcej eutrofizácie alebo organického znečistenia danéj lokality. Vyhľadáva ich a migruje
pritom i do málo hlbokých lokalít, kam sa iné druhy rýb nedostanú. Môžeme čerebľu teda
vyhodnotiť ako aktívneho biologického čističa dna a brehov korýt vodných tokov.