Úhor európsky Anguilla anguilla
Jedná sa o jediného zástupcu z čeľade úhorovitých, vyskytujúceho sa na našom území. Jeho
tvar tela je nezameniteľný s iným druhom rýb, snáď pri prvom pohľade by si ho bolo možné zmýliť
s niektorou z minohovitých a to mihuľou riečnou, potočnou alebo potiskou. Ale len skutočne na
prvý pohľad.
Úhor je veľmi prispôsobivá ryba schopná prežiť v takmer akomkoľvek prostredí. Vyhovujú mu skôr
hlbšie málo prúdivé vody s dostatkom úkrytov. Nájdeme ho v tečúcich vodách, a to ako vo vode
brakickej až po pstruhové vody/ v prípade možnosti migrácie proti prúdu/. Jedná sa o rybu, ktorá je
aktívna vo večerných a nočných hodinách, prípadne pri veľkej zmene atmosférického tlaku. Dokáže
prekonať časť prekážok aj po súši, a taktiež prekoná aj menšie výškové prekážky.
Úhor európsky je rozšírený vo všetkých európskych vodách, je typickou rybou dna. V súčasnej
dobe jeho prežitie vo vnútrozemí je závislé od jeho umelého vysádzania, nakoľko pôvodné
migračné cesty na neresiská v Sargasovom mori / Atlantický oceán /, boli rôznou ľudskou
činnosťou znemožnené budovaním rôznych prekážok na riekach – priehradami bez funkčných
rybích prechodov, prípadne značným znečistením prostredia. Toto malo dopad na rozmnožovanie
aj u iných druhov rýb, ktoré na neres migrovali do mora, alebo opačne. Úhor bez umelého
vysádzania by sa už určite na našom území nevyskytoval. Pokusy o umelé rozmnožovanie zatiaľ
nepriniesli žiadne výsledky.
Úhor je oddávna považovaný za jednu z najtajomnejších rýb. Až v 20. storočí bol zistený jeho
rozmnožovací cyklus a miesto neresenia v Sargasovom mori, ktoré leží medzi Bermudami a
Bahamami. Ryby dopievajú v 10 -12. roku života, kedy sa prejaví ich pud a začínajú migrovaťdolu
tokom na neresisko v Sargasovom mori. V ústí riek, prípadne v brakickej vode sa ku samiciam
pripájajú samce , ktoré v sladkej vode údajne nežijú. Z toho je zrejmé a aj podľa dostupných
údajov na našom území by sa mali vyskytovať len samice. Migrácia dospelých rýb trvá od júla do
septembra a na nerisisko dorazia za cca 1,5 roka. Po nerese obidve pohlavia hynú. Podľa
dostupných informácií samica máva cca 500 000 priesvitných ikier s tukovou kvapkou o priemere
1 mm, ktoré sa po oplodnení vyvíjajú už v mori. Larvy sú priesvitné a majú tvar vŕbového lístka,
tieto využívajú silu Golfského prúdu, ktorý ich za 3 roky odnesie ku brehom Európy.
V tom čase prejdú ďalším vývojom, pričom do ústí riek vstupujú už s tvarom dospelého úhora,
teda z bezfarebnej larvy sa stáva tvarom tela ryba podobná dospelej, sčasti sa vyfarbí. V tomto čase
dosahujú úhory dĺžku cca 6 cm – úhorie monté.
V tomto čase začínajú úhoríky svoj ťah smerom proti prúdu jednotlivých riek, pričom si údajne
vyberajú povodia, kde žili ich rodičia. Pri vstupe do riek sa taktiež vo veľkom množstve odlovujú a
následne rozvážajú do vnútrozemia na ďaľší chov, prípadne vysadenie do voľnej prírody. Monté je
taktiež v niektorých krajinách Ázie považované za lahôdku, takže bohužiaľ časť monté končí svoju
životnú púť ešte pred dosiahnutím dospelosti. Stavy úhora v celej Európe klesajú, dovolím si
tvrdiť, že časom úhor bude v naších vodách výnimočným úlovkom, nakoľko migračná cesta na
pôvodne neresisko pre ne je často nepriechodná, teda určite z našej oblasti, ako aj z nášho územia.
Ako už bolo spomenuté, úhor má hadovité, na priereze kruhové telo. Chrbtová, chvostová a análna
plutva sú zrastené a vytvárajú súvislú plutvu. Z párových plutiev sú vyvinuté len plutvy prsné,
brušné chýbajú. Hlava je malá a pretiahnutá s veľkými ústami, ktoré majú po obvode drobné ostré
zúbky, pričom týmito ústami dokáže vyvinúť silný tlak. Žiabrové oblúky sú úplne prekryté
kožnatým záhybom, ktorý je odlišný od ostatných druhov rýb. V pomere ku telu sú žiabre malé, čo
 |
však týmto rybám neprekáža, nakoľko podľa dostupných
údajov v kľudovom stave dokážu až 85 % kyslíka potrebného
na život čerpať z vody kožou. Koža je hrubá a produkuje
značné množstvo slizu, čím pri jeho uchopení do ruky ani
nepostrehneme, že na koži má aj drobné šupiny, ktoré sú do
nej hlboko vrastené a tieto sa tvoria cca v treťom roku života,
teda tesne po vstupe do sladkej vody. Sliz poskytuje úhorom
značnú ochranu a súčasne mu umožňuje aj krátky pobyt
apohyb na súši pri zmene teritórií. Farba chrbta je tmavá
tmavozelená až čierna,boky strieborné, brucho svetlé až biele.
Je jasne viditeľná bočná čiara, ktorá oddeľuje tmavú hornú
časť tela od spodnej – svetlejšej.
V európskych vodách vytvára úhor dve morfologické formy –
úzkohlavú a širokohlavú. Širokohlavá forma je robusnejšia,
pričom je evidentný rozdiel vo veľkosti hlavy a váhe v
porovnaní s úzkohlavou formou. Živí sa akoukoľvek
dostupnou živočíšnou potravou a to larvami hmyzu,
mäkkýšmi, pijavicami, planktónom. Po prívalových dažďoc |
konzumuje aj splavené suchozemské živočíchy, dážďovky a rôzne červy, je bežné, že loví aj
drobnejšie rybky a v pokročilejšom veku je výslovným dravcom. Pri väčších jedincoch neskôr
prevládajú stále viacej ryby od najmenšieho poteru až po ryby, ktoré dokáže prehltnúť. Úhor dlhý
90 cm dokáže prehltnúťaj rybu okolo 20 cm. Úzkohlavá forma je štíhlejšia a v potrave prevládajú
drobnejšie živočíchy a bezstavovce. Potravu príjíma od jari až do neskorej jesene, kedy však už
nebýva aktívny, najaktívnejší je na konci jari a v lete, zimu prežíva zahrabaný v bahne. V podstate
stále vyhľadáva priestory, kde sú prekážky a väčšinou sa nevyskytuje na miestach bez možnosti
úkrytu.
Lovná miera je 45 cm, hájený je v čase od 1.9. - 30.11 bežného roku.
Juraj Kazimír
Zdroj : internet
Otto Pospíšil: Atlas našich rýb
Jiří Čihař: Naše ryby
http://www.parnickyrybar.weblahko.sk/
