Ďalšie dva druhy z čeľade kaprovitých, ktoré nemajú žiadny hospodársky význam, avšak sa trochu
na seba podobajú a majú podobný spôsob života, sú ovsienka striebristá a belička európska.
Ovsienka striebristá – leucaspius delineatus
Jedná sa o jednu z najmenších sladkovodných rýb, vyskytujúcich sa na našom území, pričom táto
rybka obvykle dorastá do dĺžky 5 – 7 cm, niekedy až do 9 cm. Dožíva sa cca 5 rokov a najvyššia
doložená dĺžka je 12 cm.
V Európe sa vyskytuje od Rýna smerom na východ až po Kaspické more, výskyt nebol
zaznamenaný vo Francúzsku, Švajčiarsku, Pyrenejskom poloostrove, Apeninskom poloostrove na
juh od Álp a ani na Balkáne. V Škandinávii sa vyskytuje len v južných častiach.
Jedná sa o húfovú rybu, ktorá sa zdržuje v pomaly tečúcich, alebo stojatých vodách, derivačných
kanáloch, rybníkoch, ktoré sú husto zarastené vodným rastlinstvom. Má štíhle, zo strán sploštené
telo, ktoré je pokryté ľahkoopadavými šupinami cykloidného tvaru, jedným z rozpoznávacích
znakov je, že bočná čiara je viditeľná len na prvých max. 12 šupinách. Počet šupín nad bočnou
čiarou je 7 – 8 , pod bočnou čiarou 4 ks.
Farba tela : Chrbát je olivovozelený, boky sú striebornobiele s namodralým kovovým leskom,
plutvy špinavobiele, niekedy s načervenalým nádychom. Oko má zlatistú farbu, ústa horného
postavenia.
Neresenie prebieha etapovito v mesiacoch apríl -jún v prehriatych vodách a to na hustý rastlinný
porast, ikernačka kladie až 2000 veľmi malých bezfarebných ikier v páse okolo stoniek, ktoré
neskôr po oplodnení stráži samec, ktorý v čase neresenia má výraznú treciu vyrážku, ikernačka má
v tom čase výraznú močovopohlavnú bradavku. Vývoj ikry trvá 90 – 100 denných stupňov.
Obidve pohlavia dospievajú v prvom roku života.
Živí sa jednobunkovým zooplanktónom, odumretými riasami a vegetáciou, drobným náletovým
hmyzom.
Nemá žiadny hospodársky význam, aj keď niekde ju nakladajú do octu alebo oleja, bežne sa
používa ako nástražná rybka na lov dravých rýb. Nemá zákonnú mieru a lov je povolený po celý
rok.
Belička európska – Alburnus alburnus
Jedná sa taktiež o jednu z menších kaprovitých rýb, ktorá je hojne rozšírená v strednej časti Európy,
ktorá žije v spodných úsekoch tečúcich riek a to v pleskáčovom pásme, v odstavených ramenách,
priehradách a pomaly tečúcich vodách.
Ako ovsienka, tak aj belička je húfovou rybou, ktorá je značne pohyblivá, dorastá do dĺžky 15 – 20
cm. Má štíhle, zo strán sploštené telo, s takmer rovným chrbtom olivovozelenej farby, boky sú
striebristé lesklé, biele brucho, farba plutiev žltkastá až sivá, oko je striebristozlatistej farby. Medzi
prsnými plutvami a análnou plutvou je ostrý neošupený kýl. Šupiny cykloidného tvaru sú taktiež
veľmi ľahko opadavé. Počet šupín nad bočnou čiarou 7 – 9, pod bočnou čiarou 3 – 7 ks.
Neres prebieha na jar, ako u ostatných kaprovitých rýb, spravidla v mesiacoch apríl - jún a to taktiež
etapovite, a to na miesta so štrkovitým podkladom, prípadne na rastliny, avšak väščinou v
prúdnejších úsekoch. V čase neresu je u samcov taktiež výrazná neresová vyrážka. Ikernačka
kladie do 15000 ikier žltkastej farby o priemere cca 1.5 mm, ich vývoj trvá cca 100 denných
stupňov. Samce dospievajú v druhom a samice v treťom roku života. Dožíva sa 3- 6 rokov.
Najväčšia doložená dĺžka je 25 cm, vek 8 rokov.
Cez deň sa zdržuje v hornej časti vodného stĺpca, na noc sa stiahne do hlbšej vody, živí sa
náletovým hmyzom, larvami, planktónom.
U nás nemá hospodársky význam, používa sa ako nástražná rybka. Nemá zákonnú mieru a lov je
povolený po celý rok.
Údajne je schopná sa krížiť s jalcom hlavatým, boleňom a červenicou.
J. Kazimír
Zdroj : internet
Otto Pospíšil: Atlas našich rýb
Jiří Čihař: Naše ryby
http://www.parnickyrybar.weblahko.sk/
