ENCYKLOPÉDIA RÝB 
Kapor obyčajný
Latinský názov: Cyprinus carpio
Doba hájenia: 15.3 - 1.6
Čeľaď: kaprovité
Dĺžka života: 40 rokov
Kapor obyčajný: Kapor obyčajný dorastá vyše 1 m a môže vážiť nad 20 kg. Neresí sa na jar . Samička nakladie až milión ikier vo viacerých dávkach. Pri nerese ju sprevádza niekoľko samcov. Vyliahnutý poter sa spočiatku živí planktónom. V dospelosti sa kapor živí faunou dna. Obýva mierne tečúce rieky,mŕtve ramená a jazerách. Starí Rimania, ktorí mali pri Dunaji v prvom storočí pr. n. l.tábory a osady začali prví prechovávať kapry v osobitných rybníkoch a ich zásluhou sa dunajské kapry dostali aj do nových rybníkov. Vyše tisícročným chovom a šľachtením vznikol rybničný kapor, ktorý sa od divého líši vyšším telom a tiež tým, že sa prispôsobil životu v stojatých vodách. Rozoznávame niekoľko foriem domáceho kapra, predovšetkým však zrkadlovú, šupinatú a lysú formu. Kapor je hospodársky najvýznamnejšou európskou rybou.
Šťuka severná
Latinský názov: Esox lucius
Lovná miera: 60cm
Doba hájenia: 1.1 - 31.5
Dĺžka života: 50 rokov
Šťuka severná: Šťuka severná má veľmi rýchli rast dosahuje dĺžku vyše 1,5 m a hmotnosť až 35 kg. Má silne pretiahnuté valcovité telo, dlhú hlavu a hlboko rozštiepené ústa so silnými, nerovnako veľkými zubami. Poškodené zuby sa postupne vymieňajú.Na ústnych kostiach má drobné zuby zahnuté dovnútra. Chrbtová plutva je v zadu, nad análnu plutvu. Uprednostňuje stojaté a pomaly tečúce vody, v ktorých sa zdržiava pri vodných prekážkach a vodných rastlínách kde nehybne striehne na korisť. Poter šťuky sa po vyliahnutí živí krátky čas planktónom. Už od veľkosti 1,5 cm je schopná loviť larvy vodného hmyzu. Po dosiahnutí cca. 5 cm, sa začína živiť takmer výlučne rybami. Pri nedostatku potravy šťuky rastú veľmi nerovnomerne. Rozdiely vo veľkosti rovnako starých šťúk sú vyditeľné. Pri šťukách sa bežne vyskytuje kanibalizmus. Neresí sa skoro na jar, hneď po roztopení ľadu, pri teplote okolo 3 až 6 °C. Žije v severných vodách Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Je prirodzeným regulátorom premnožených rýb.
Sumec velký
Latinský názov: Silurus glanis
Lovná miera: 70cm
Doba hájenia: 15.3 - 15.6
Čeľaď: sumcovité
Dĺžka života: 30 rokov
Sumec veľký je dravá nočná ryba, žije na dne, jeho aktívyta začína za súmraku. Má mohutné telo, ktoré sa delí na širokú plochú hlavu, krátky guľatý trup a dlhú, bočne stlačenú chvostovú plutvu. Koža sumca je bez šupín. Sumec sa sfarbuje podľa prostredia v ktorom žije. Sumec je po vyze, najväčšia sladkovodná ryba, ktora dosahuje tiež najvyšší vek v celej oblasti svojho rozšírenia. Presné údaje o jeho maximálnej veľkosti sú však sporadické. V Dnepry boli napríklad ulovené exempláre s váhou až 320 kilogramov, v Tise sumce dlhé aj 3,5 m. Tvar tela, ale i veľkosť a poloha plutiev napovedajú, že sumec žije prevažne pri dne.
Zubáč velkoústy
Latinský názov: Stizostedion lucioperca
Lovná miera: 50cm
Doba hájenia: 15.3 - 15.6
Zubáč veľkoústy dorastá až do 1,3 m a váhi 15 kg. Telo má striebristé so zelenosivým chrbtom. Na boku má 8 až 12 priečnych pásov. Je to dravá ryba, živí sa inými rybami. Pred neresom samec upravuý na dne hniezdo, do ktorého samička nakladie ikry. Ikry stráži a starostlivo ovieva plutvami samec. Stráži a útočí na každého votrelca. Zostáva pri hniezde aj pri poklese vody. Vyskytuje sa od Rýna až po Aralské more a od severovýchodného Turecka až po Škandináviu. Obýva najmä spodné toky riek, ramená a jazerá, darí sa mu aj v údolných nádržiach.
Úhor európsky
Latinský názov: Anquilla anquilla
Lovná miera: 45 cm
Doba hájenia: 1.9 - 30.11
Úhor európsky má hadovito predĺžené telo. Prostriedkom tela sa mu tiahne chrbtová plutva, ktorá pokračuje až na koniec tela ako predchvostová plutva, chvostovú a brušnú plutvu nemajá. Plutvy sú mäkké a bez lúčov. Celé telo má pokryté šupinami, ale niektoré druhy majú holé, sliznaté telo.
Jalec hlavatý- Leuciscus cephalus
Jalec hlavatý je rozšírený vo vodách celej Európy s výnimkou niektorých severských častí. Patrí medzi najbežnejšie ryby a pre svoju dobrú ekologickú prispôsobivosť a pomerne značnú odolnosť voči znečisteniu osídľuje takmer všetky typy vôd. Podhorské, ale aj nižné časti riek mu vyhovujú rovnako ako ramená a stojaté vody.
Karas striebristý
Latinský názov: Carassius auratus
Lovná miera: nehájená
Doba hájenia: nemá lovnú mieru
Karas striebristý sa vyskytuje na celom území SR.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Lieň sliznatý
Latinský názov: Tinca tinca
Lovná miera: 25cm
Doba hájenia: 15.3 - 31.5
Lieň sliznatý: dorastá do veľkosti 60 cm váhy 8 kg. Telo má pokryté pevne sediacimi drobnými šupinkami. Jeho zafarbenie závisí od prostredia v ktorom žije. Dáva prednosť stojatým a mierne tečúcim vodám, zdržiava sa najmä v zárastených častiach. Je nenáročný na obsah kyslíka vo vode. V zime dokáže prečkať v bahne aj niekoľko mesiacov. Je rozšírený takmer po celej Európe a sev. Ázii.
Pleskáč vysoký- Abramis brana
Pleskáč vysoký je rozšírený vo vodách celej Európy s výnimkou Pyrenejského a Apeninského poloostrov, juhu Balkánskeho poloostrova, Krymu, Malej Ázie a niektorých častí Britských ostrovov. Osídluje priestranejšie, hlbšie nižné toky, ale aj stojaté vody a priehrady.
Belička európska- Alburnus alburnus
Belička európska sa vyskytuje takmer v celej Európe s výnimkou Škótska, Írska, Krymu, západného Zakaukazka a riek vtekajúcich do Barentsovho mora. U nás sa prakticky vyskytuje takmer všade, najmä v pomalšie tečúcich a stojatých vodách
______________________________________________________________________________________________________________
Červenica ostrobruchá- Scardinius erythrophtalmus
Červenica ostrobruchá je rozšírená takmer po celej Európe. Nevyskytuje sa v severnej Škandinávii a v severnom Škótsku, na Pyrenejskom polostrove a v Grécku. Vyskytuje sa v nižnej zóne všetkých našich riek, ramien a nádrží.
Plotica červenooká- Rutilus rutilus
Plotica červenooká obýva takmer celú Európu a vyskytuje sa aj v sibírskych riekach po rieku Lenu. Patrí k našim najrozšírenejím druhom rýb a vyskytuje sa takmer vo všetkých typoch vôd.
Amur biely
Latinský názov: Ctenopharyngodon idell
Lovná miera: 60cm
Doba hájenia: nehájená
Čeľaď: kaprovité
Dĺžka života: 15 rokov
Amur biely dorastá do 1,5 m a váži do 30 kg. Pôvodne bol rozšírení z ďalekého východu, a z povodia rieky Amura v Číne. Do Československa sa amur bieli dostal v roku 1961 z Ruska, kde ho začali chovať v 50. rokoch. Postupne bol vysadzovaný do uzavretých vôd, kanalov a rybníkov s cieľom tzv.biomeliorácie, pretože účinne likvidoval vodné rastlinstvo. Amur je všežravec. Konzumuje najmä vodné makrofyty, ale i lístie stromov suchozemskú vegetáciu, ak sa k nej dostane. V rybničnom chove konzumuje i trávu, zelenú lucernu alebo obilniny V teplej vode skonzumuje denne taký objem rastlín, aký zodpovedá jeho telesnej hmotnosti. Prirodzený neres sa vyskytuje veľmi zriedkavo. Jeho celá produkcia závisí výlučne od umelého výteru.
Ostriež zelenkastý
Latinský názov: Perca fluviatilis
Lovná miera: nemá lovnú mieru
Doba hájenia: nehájená
Ostriež zelenkastý je nemigrujúca ryba žijúca v tečúcich a stojatých vodách, obýva predovšetkým čisté vody bez silného prúdenia a s tvrdým podkladom.Mladé ryby žijú v stádach, staršie jedince sú často vyslovene samotárske. Čas neresu je od marca do júna, pri teplote vody 7-8 °C. ikry kladie v podobe dlhých, sieťovitých, rôsolovitých pásov na vodné rastliny, kamene a podvodné kríky. Mlaď sa liahne o 2-3 týždne. Potrava: bezstavovce, ikry a rybia mlaď, malé ryby.
_____________________________________________________________________________________________________________
Pstruh dúhový
Latinský názov:
Oncorhynchus mykiss
Lovná miera:
25cm
Doba hájenia:
1.1 - 15.4
Čeľaď:
lososovité
Pstruh dúhový: Pstruh dúhový dosahuje 1,2 m. Boky, chrbtovú a chvostovú plutvu má posiate tmavými škvrnami. Pozdĺž bokov sa mu tiahne purpurový a červený pás. Žije v severnej časti Tichého oceánu, od Kalifornie až po Aljašku. Neresí sa v sladkých vodách koncom zimy a na jar. Mlaď sa tiahne po 1 - 2 rokoch do mora. Tvorí stále sladkovodné formy, analogické potočným a jazerným pstruhom. Jedna z týchto foriem sa stala predmetom chovu i v Európe.
_____________________________________________________________________________________________________________________________
Boleň dravý
Latinský názov:
Aspius aspius
Lovná miera:
40cm
Doba hájenia:
od 15. marca do 31. mája
Čeľaď:
kaprovité
Dĺžka života:
15 rokov
Uprednostňuje čisté vody s vysokým obsahom kyslíka. Dostatok pohybu, štíhle a obratné telo zaručuje výbornú chuť jeho mäsa.
_____________________________________________________________________________________________________________________________
Hlavátka podunajská
Latinský názov:
Hucho hucho
Lovná miera:
70cm
Doba hájenia:
1.1 - 31.10
Čeľaď:
lososovyté
Dĺžka života:
30 rokov
Hlavátka podunajská: Hlavátka podunajská dorastá do 1,3 m a 20 - 25 kg. Telo má štíhle, hnedé alebo medenočervené až fialovočierne, posiate oblými alebo ixovitými čiernymi škvrnami. Neresí sa na jar. Je stálym sladkovodným druhom, endemitom horských a podhorských tokov dunajského povodia. V dôsledku silného znečisťovania a úprav vodných tokov zanikajú jej neresiská, takže jej hrozí vyhynutie. V mnohých vodách sa udržiava iba vďaka umelému chovu. Má veľmi kvalitné mäso. Je cennou športovou rybou.
_____________________________________________________________________________________________________________________________
Hrebenačka fŕkaná
Latinský názov:
Gymnocephalus cernuus
Lovná miera:
nemá lovnú mieru
Doba hájenia:
nehájená
_______________
______________________________________________________________________________________________________________
Mrena severná
Latinský názov:
Barbus barbus
Lovná miera:
40 cm
Doba hájenia:
od 15. marca do 15. júna
Mrena severná má dlhé, štíhle telo s takmer rovnou líniou brucha a málo vyklenutým chrbtom. Rypák je chobotovite predĺžený, spodné ústa majú hrubé mäsité pysky, na okraji horného pysku sú 4 fúziky. Dĺžka: 30-50 cm, max. 100 cm.Vyskituje sa v čistých tečúcich vodách bohatých na kyslík, s pieskovým alebo štrkovým podkladom. Žije v kŕdľoch cez deň najmä v silnejších prúdoch blízko dna. Čas neresu je od mája do júla. Samčeky vtedy majú silnú neresovú vyrážku. Neresia sa na plytkých štrkových laviciach. Počet ikier je 3 000 až 9 000, mlad' sa liahne o 10-15 dní. Potrava: malé dnové živočíchy, ikry a v malom množstve rastliny.
______________________________________________________________________________________________________________________________
Nosáľ sťahovavý
Latinský názov: Vimba vimba
Lovná miera: 25 cm
Doba hájenia: od 15. marca do 31. mája
Čeľaď: ostračkovité
Dĺžka života: 12 rokov
Nosáľ sťahovavý sa vyskytuje v pomaly tečúcich vodách s pieskovým a bahnovým podkladom a na potravu bohatých jazerách v nížinách. Plachá, spoločensky žijúca kaprovitá ryba, v lete najmä v plytkej príbrežnej zóne. Čas neresu je od mája do júla. Ikry kladie na plytčinách pri brehoch. Potrava: malé dnové živočíchy.
zdroj: Internet
