Párnický rybár
 | ||
|
Karasy čeľaď: Kaprovité
Podľa niektorých údajov na území SR žijú dva, resp. tri druhy karasov. Jedná sa o jeden pôvodný druh a to Karasa zlatistého - Carassius carassius, ktorý bol pôvodne uvádzaný ako karas obyčajný, a dva druhy, ktoré sú introdukované a to karasa striebristého Carassius auratus gibelio, a karasa východného Carrasius auratus auratus. V niektorých publikáciách a atlasoch rýb na našom území karas východný nie je ani uvádzaný ako samostatný druh a je zaradený ako karas striebristý. Stavbou tela a určitými znakmi sú si veľmi podobné, ale niektoré odlišnosti sú zjavné, aj keď pri ulovení karasa si mnohé z nich neuvedomujeme. K týmto odlišnostiam sa dostaneme pri jednotlivých druhoch.  Hore: karas zlatistý, dole karas striebristý Stavbou tela a vzhľadom sú karasy podobné kaprovi rybničnému. Základným rozdielom je absencia fúzov u karasa. Druhým rozdielom je to, že karasy majú drsné žiabrové oblúky na rozdiel od hladkých, ktoré má kapor. Celkovo je karas menší ako kapor, má menšiu a kratšiu hlavu a vyššie telo. Ústa má taktiež menšie, majú skôr vrchnú polohu a nedajú sa vysunúť tak ďaleko, ako u kapra. Ako už bolo spomenuté, je prispôsobený životu v nepriaznivých podmienkach, je to odolná a životaschopná ryba, ktorá dokáže veľmi efektívne hospodáriť s energiou a znášať vodu s minimálnym obsahom kyslíka. V zime, kedy sú telesné aktivity obmedzené na minimum, je karas podľa najnovších poznatkov schopný prežiť i niekoľko mesiacov úplne bez kyslíka a kyslík potrebný k metabolizmu získava štiepením tukov. V niektorých publikáciách je uvádzané, že určitý čas v zime je schopný prežiť aj zamrznutý v ľade. V chudobných vodách a nehostinnom prostredí malých vodných plôch, ktoré majú sústavne kyslíkový deficit a malú potravinovú základňu, vytvára karas zvláštnu zakrpatenú formu označovanú ako forma -(morpha) humilis. Tieto rybky bývajú tmavo sfarbené a ani v dospelosti nepresahujú dĺžku 10 -15 cm a pretože sú často na lokalite jediným druhom resp. dominantným druhom vytvárajú početné populácie. Hospodársky význam je zanedbateľný. Je však obľúbenou nástrahovou rybkou, pretože po nastražení je pohyblivý a dlho vydrží. Ako športová ryba sa dá loviť takmer po celý rok a to na rôzne nástrahy. Karas zlatistý -Carassius carassius Karas zlatistý – pôvodne obyčajný, je našou pôvodnou kaprovitou rybou obývajúcou stojaté alebo pomaly tečúce vody. Vyhovujú mu i zarastené vodné plochy, ktoré majú v lete, alebo zime nedostatok kyslíka vo vode, pričom je schopný prežiť aj pri nulovej hodnote kyslíka vo vode. V minulosti býval veľmi hojný po celom našom území, dnes na mnohých miestach vymizol, resp. bol vytlačený inváznym druhom – karasom striebristým, prípadne východným.  Karas zlatistý je rozšírený takmer v celej Európe. Pôvodne se vyskytoval od Francúzska až do povodia rieky Leny, včítane povodí Pádu a Dunaja. Dorastá do dĺžky cca 40 - 50cm, a váhy 2,5 kg. Neresí sa v máji – júni etapovite na prehriatych miestach v stojatej vode na vodné rastliny, ikernačka nakladie v závislosti od hmotnosti až 300 000 ks žltooranžových ikier o priemere cca 1,5mm, vývoj ikier trvá cca 100 denných stupňov. Pohlavnú zrelosť dosahujú samce v 2. roku a samice v 3. roku života, priemerný vek, ktorého sa dožívajú je cca 10 rokov. Sfarbenie u karasa zlatistého je premenlivé, chrbát býva spravidla tmavý – hnedočierny, tmavozelený, boky zlatisté, sivozlaté, sivozelené, žlté alebo špinavobiele brucho. Plutvy majú červenkastý nádych. Farba oka ako u ostatných karasov je striebristá. Na rozdiel od karasa striebristého jedným z rozpoznávacích znakov je tvar chrbtovej plutvy, ktorú ma zaoblenú, ostatné karasy ju majú rovnú, alebo mierne vykrojenú. Ďaľším znakom je výstelka brušnej dutiny, ktorá je svetlá a u karasa striebristého je pigmentovaná - tmavá až čierna. Živí sa organizmami, osídľujúcimi dno, pričom časť potravy tvorí aj rastlinná zložka. Žije väčšinou pri dne, ale nájdeme ho niekedy aj vo vodnom stĺpci.  Je celoročne chránený. Rozdiely oproti karasovi striebristému: • vyklenutá chrbtová plutva, na prvom lúči cca 30 rovnakých zúbkov • menšie šupiny • výstielka brušnej dutiny nie je pigmentovaná Karas striebristý Ohľadom uvedeného druhu stále nie je objasnené, ako a kedy sa dostal na naše územie. Je zrejmé, že sa jedná o invazívny druh. Prvé údaje o výskyte tohoto druhu v Dunaji, kedy bol aj popísaný sú z 18 storočia a to konkrétne z roku 1726, v Sliezsku 1856 a v Morave pri Olomouci 1863 –4. Dodnes nie je jasné, či sú uvedené karasy v Európe pôvodným druhom, alebo sem boli zavlečené už v stredoveku. V súčasnej dobe sa predpokladá, že v Európe sú aktuálne prítomné dva druhy „ karasov striebristých“ - Carassius auratus a Carassius gibelio. Karas striebristý je v súčasnej dobe bežným a rozšíreným druhom na území Slovenska a je pravdepodobné, že časom vytlačí pôvodnú formu karasa zlatistého a to na všetkých lokalitách jeho výskytu. Dnes je už hojnejší, pravdepodobne jeho rozšíreniu dopomáha aj neuvážené vysadzovanie do rôznych kaprových revírov, odkiaľ sa ďalej šíri aj do vôd, ktoré predtým neosídľoval. Nakoľko ešte stále prebiehajú spory v označení, v bežnej literatúre ako aj v iných materiáloch sa karas striebristý a karas východný označujú spoločným názvom ako karas striebristý Carassius auratus.  Rozmnožovanie je špecifické. V pôvodnom areáli výskytu vytvára tento druh populácie zložené z obidvoch pohlaví a rozmnožuje se bežným výterom. Na našom území karas striebristý pravidelne vytvára monopohlavné populácie zložené len alebo prevážne zo samíc. Tie sa následne rozmnožujú v podstate nepohlavným spôsobom označovaným ako gynogenézia, alebo gynogenetický spôsob rozmnožovania. Začína to tým, že pri vývine ikier dochádza v okamihu tvorby vaječných buniek k odchýlke od bežného delenia a vznikajú bunky s triploidným jadrom odlišné od vaječných buniek v bežných ikrách. Tento zvláštny typ ikier nevyžaduje pre svoj vývoj oplodnenie. Potrebuje však aktivovať biochemické procesy spojené s vývojom ikry. Preto sa ikernačky karasa striebristého vytierajú so samcami iných kaprovitých rýb (karas zlatistý, kapor, pleskáč) a spermie týchto druhov len stimulujú vývoj ikier. Nedochádza celkom ku splynutiu jadra spermie s jadrom vaječnej bunky a jej genetická informácia nijak nezasiahne do vývoja nového jedinca. Výsledkom tohoto druhu rozmnožovania sú vždy len nové samice karasa striebristého geneticky takmer totožné s materským organizmom. Tento spôsob rozmnožovania umožňuje jeho mimoriadne rýchle šírenie na nové lokality. I jediná prenesená ryba sa môže stať základom početnej novej populácie. Zdá sa, že po počiatočnom masívnom šírení karasa striebristého a jeho rozmnožovaní prakticky bez prítomnosti samcov, sa už situácia začína meniť. Pôvodne sa samci karasa striebristého na našom území vôbec nevyskytovali. Prví samci sa objavili po roku 1990. Ak boli samci zaznamenaní, bývali veľmi vzácni – udával sa pomer 1 samec na 500 samíc. V poslednom období sa situácia mení a samcov pribúda a podiel sa miestami pohybuje okolo 30 %. Ak sa samci v populácii vyskytujú, zapájajú se normálne do výteru. Karas striebristý sa vytiera od mája do júna etapovite na vodné rastlinstvo. Ikernačka nakladie až 400 000 ikier v závislosti na jej váhe, ikry sa liahnu po cca 100 denných stupňoch Je to taktiež odolná ryba, ktorá znáša výkyvy rozpusteného kyslíka vo vode, a osídľuje aj lokality, kde iné druhy rýb neprežívajú, resp. prežívajú s ťažkosťami, t.j. aj znečistené úseky vody s nedostatkom potravy. Tam sa stáva dominantným druhom, pri nedostatku potravy vytvára zakrpatenú formu. Rastie rýchlejšie ako karas zlatistý. Potravu tvorí rastlinná i živočíšna zložka. Nie je príliš vyberavý a je schopný živiť sa ako planktónom aj bentosom. Zároveň konzumuje aj riasy, časti vyšších rastlín a detrit. Telo mu chráni silný pancier zo šupín a prežije i pomerne rozsiahle poranenia. Lov celoročne povolený. Carassius auratus auratus - Karas východný Z tohto druhu boli v minulosti vyšľachtené tvarové a farebné odchýlky tzv. Zlaté karasy, ako aj ich závojnaté formy, ktoré našli uplatnenie v záhradných jazierkach, prípadne akváriách.  Stavba tela je podobná ako u karasa zlatistého, je však z bokov menej sploštené a je valcovitejšie Farba chrbta býva tmavozelená, tmavohnedá, boky striebristosivé, brucho svetlé – špinavobiele, plutvy zelenkasté. Je štíhlejší ako karas striebristý.  Carassius auratus gibelio – Karas striebristý Telo má pretiahnutejšie, z bokov stlačené. Farba chrbta sivočierna, boky striebristé, niekedy čiernozlatisté, brucho špinavobiele, plutvy svetlé, chrbtová a chvostová tmavé. Najvyšší doložený vek je 15 rokov, najväčšia dĺžka 52 cm a hmotnosť 3,6 kg.  Rozdiely oproti karasovi zlatistému: • len mierne, alebo vôbec nevyklenutá chrbtová plutva, na jej prvom lúči 10-15 postupne zväčšujúcich sa zúbkov • väčšie šupiny tvoriace pancier, • vystielka brušnej dutiny je tmavo pigmentovaná /až čierna/ ROZDIELY :  Karas zlatistý Chrbtová plutva má 3 – 4 tvrdé lúče a 13 – 21 (obvykle 14 – 19) mäkkých vetvených lúčovpričom táto plutva vždy zaoblená, na poslednom tvrdom lúči je asi 30 rovnako veľkých zúbkov, análna plutva 2 - 3 tvrdé a 5 – 8 mäkkých vetvených lúčov, brušné majú 2-3 tvrdé 7-9 mäkých, chvostová 19-20 mäkkých lúčov. V postrannej čiare je 30 – 37 šupín (najčastejšie 32 – 35)počet šupín cykloidného tvaru pod bočnou čiarou 5-7, nad 5-8.  tvar šupiny karasa zlatistého  Karas stiebristý Chrbtová plutva má 3 – 4 tvrdé lúče a 15 – 19 (obvykle 14 – 19) mäkkých vetvených lúčov,pričom táto plutva vždy rovná, alebo čiastočne vykrojená, na poslednom tvrdom lúči je len 10- 15 zúbkov, ktoré sa smerom hore zväčšujú, análna plutva 2 - 3 tvrdé a 6 – 8 mäkkých vetvených lúčov, brušné  tvar šupiny karasa striebristého majú 7-9 mäkkých, chvostová 17 mäkkých lúčov. V postrannej čiare je 28 – 34 šupín (najčastejšie 32 – 35 ) počet šupín cykloidného tvaru pod bočnou čiarou 5-7, nad 5-7.  Karas východný Chrbtová plutva má 2 – 4 tvrdé lúče a 14 – 19 mäkkých vetvených lúčov,pričom táto plutva nie je nikdy zaoblená býva skôr v tvare S v prednej časti vyvýšená, v zadnej preliačená, na poslednom tvrdom lúči je len 10- 15 zúbkov, ktoré sa smerom hore zväčšujú, análna plutva 2 - 3 tvrdé a 5 – 7 mäkkých vetvených lúčov, brušné majú 7-9 mäkkých, chvostová 17 mäkkých lúčov. V postrannej čiare je 26 – 34 šupín (najčastejšie 32 – 35 ) počet šupín cykloidného tvaru pod bočnou čiarou 5-7, nad 5-.8  tvar šupiny karasa východného Hospodársky význam karasov na našom území nie je podstatný, aj keď v poslednom období je karas striebristý lovenou a cenenou rybou športovými rybármi. Taktiež karas striebristý je využívaný ako nástrahová rybka pri love dravcov. Ing. J. Kazimír Zdroj : internet Otto Pospíšil: Atlas našich rýb Jiří Čihař: Naše ryby http://www.parnickyrybar.weblahko.sk/ |
