Párnický rybár
|
HRÚZY - druh Gobioninae
Hrúzy čeľade (Kaprovité) Cyprinidae, sa vyskytujú takmer v celej Európe (mimo najteplejších a najchladnejších oblastí) V SR žije vo všetkých čistejších vodách, bohatších na kyslík s výnimkou horských potokov a bahnitých stojatých vôd. Znášajú aj mierne znečistenie, avšak musí byť dodržaný minimálny limit obsahu kyslíka vo vode. Vytvára niekoľko geografických foriem. V našich vodách patrí k najrozšírenejším a najpočetnejším druhom. Vyskytuje sa vo všetkých biotopoch a to v ako v pásmach potokov a riek, tak aj v rybníkoch, kanáloch a ďalších typoch vodných nádrží. K všeobecnému popisu by sa dalo uviesť, že sa jedná o rybky, ktoré dorastú obvykle do 12-15 cm, žijú v húfoch na dne, ktoré majú valcovité vretenovité telo s pretiahnutou chvostovou časťou, hranatú hlavu na ktorej sú spodné vysúvateľné ústa s jedným párom fúzov, podľa ktorých je možné rozpoznať niektoré druhy. Všetky druhy sa vytierajú v mesiaci máj – jún, a to na štrkovitý, alebo pieskový podklad Samice sa vytierajú v 3–4 dávkach, s odstupom 7 – 10 dní, pri teplote vody 12– 18°C. Vývoj ikier trvá cca 90-100 denných stupňov. Samce majú v čase trenia jemnú vyrážku. Sú všežravé, ale preferujú rôzne druhy vodného hmyzu a iné drobné vodné živočichy ( larvy potočníkov, pakomárov, muchničiek...), konzumujú obmezene aj rastlinnú potravu. Plôdik sa živí zooplanktónom a detritom. Jedná sa ro ryby, ktoré sa dožívajú do 8 rokov, dospievajú väčšinou v druhom roku života. V Európe žije päť druhov rodu Gobio – Hrúz škvrnitý – Gobio gobio – Hrúz beloplutvý – Gobbio albipinantus (Romanogobio albipinnatus) – Hrúz Kesslerov (Gobio Kessleri) – Hrúz fúzatý (Gobio uranoscopus) – Hrúz fúzatý Fričov(Gobio uranoscopus Frici) Hrúz škvrnitý (Gobio gobio) pôvodný názov aj Hrúz obyčajný Oproti ostatným druhom hrúzov má telo pomerne vysoké a z bokov sploštené, tvar brucha je rovný.  Hrdlo je holé, niekedy v strede pokryté šupinami. Na hlave majú v kútikoch úst dva fúzy, dosahujúce k prednému okraju oka., ktoré býva žltphnedej farby. Hrdlo je často hladké, bez šupín. Chrbát je sfarbený hnedo až hnedozelene, boky sú svetlejšie a majú 6–12 veľkých tmavých škvŕn, umiestnených za sebou v pozdĺžnej línii, ktoré zasahujú aj pod bočnú čiaru na rozdiel od hrúza bieloplutvého a fúzatého. Brucho je svetlé, niekedy žltkasté. Chrbtové, prsné a chvostová plutva sú šedožlté a majú priečne pruhy, zložené z malých čiernych škvŕn, uložených v radoch a tieto sú rovnobežné s vykrojením chvosta. V chvostovej plutve tvoria tieto škvrny obyčajne tri, niekedy aj viacej pruhov.  Žije v malých skupinách pri dne v potokoch a riekach s miernym prúdom, na štrkovom a piesočnatom dne. Niekedy sa vyskytuje aj v stojatých vodách s piesočnatým dnom. Vyhýba sa však vodám so zabahneným dnom. Hrúz bieloplutvý (Gobbio albipinantus) (Romanogobio albipinnatus) žije častejšie v dolných tokoch nížinných riek v pokojnejšej vode pri brehu. Nevyhýba sa ani bahnitým častiam rieky. Najmä jeho mlaď sa hojne vyskytuje v bahnitých zarastených jazierkach zaplavovaného územia riek podunajskej a potiskej nížiny. Väčšinou je menší ako ostatné hrúzy – dorastá do 11 cm. Živí sa ako ostatné druhy hrúzov.  © Jelger Herder  © Jelger Herder Tento druh má úplne holé hrdlo a z bokov sploštené steblo chvostovej plutvy. Škvrny na bokoch a v zadnej časti má pozdĺžne pretiahnuté.  Ako už z názvu je zrejmé, odlišovacím znakom sú hlavne nejsvetlejšie plutvy, ktoré sú takmer bez škvŕn. Len na chrbtovej býva viditeľných niekolko škvrniek a na chvostovej plutve škvrny tvoria jediný tmavý pruh kopírujúcí jej zadný okraj, tento pruh je rovnobežný s jej vykrojením. Bočnú čiaru lemujú zdvojené škvrny. Hrúz Kesslerov (Gobio Kessleri Dybovski) je kriticky ohrozený druh. Výrazný pokles jeho výskytu a dokonca vymiznutie z niektorých tokov je prejavom vysokého stupňa ohrozenia tohoto druhu v našich vodách. Hrúz Kesslerov žije v podhorských úsekoch tokov, vyskytuje sa v prúdoch, ale na menej exponovaných miestach ako hrúz fúzatý. Má pomerne dlhé fúzy ktoré dorastajú k zadnému okraju oka.  Dorastá do 10-12 cm. Oproti hrúzovi fúzatému nemá hrdlo pokryté šupinami. Telo sa líši od ostatných druhov svetlejšou farbou až striebristo lesklou na bokoch s radom asi 10 tmavých škvŕn. Na párnych plutvách je nejasný, tmavý pruh. Na chrbtovej a chvostovej plutve má jeden až tri rady tmavých pásikov. Živí sa ako ostatné druhy hrúzov, drobnými bezstavovcami. Zistili ho v Dunaji, Váhu, Hrone, Ipli a v povodí Rimavy, Tisy, Bodrogu a ešte v niektorých oblastiach na východe Slovenska.  Hrúz fúzatý (Gobio uranoscopus ) sa vyskytuje v povodí Dunaja, kde obýva prúdivejšie úseky podhorských riek - Orava, Váh, na východnom Slovensku bol výskyt zaznamenaný v Laborci, Topli a Ondave. Má dlhé telo s úzkou hlavou, oči žltohnedej farby blízko seba smerujúce smerom hore, valcovitejšie telo ako ostatné hrúzy.  Jeho charakteristickými znakmi sú šupinami pokryté hrdlo a dva pomerne dlhé fúzy v kútikoch úst, tieto sú podstatne mäsitejšie a dlhšie ako u ostatných druhov hrúzov, a tieto siahajú až po zadný okraj prednej škrelovej kosti. Chrbát je väčšinou hnedozelený, bledšie boky s tmavými škvrnami, škvrny v zadnej časti tela splývajú do dvoch pozdĺžnych pásov, svetlosivé brucho, špinavobiele plutvy. Na chrbtovej a chvostovej plutve sú dva rady drobných tmavých škvŕn.  Je to pôvodný dunajský endemit. Jeho priemerná dĺžka je 12 - 14 cm, najvyššia doložená dĺžka je 16 cm. Spravidla žije pri dne v strede silného prúdu a pre svoje ochranné sfarbenie ho možno zhora ťažko spozorovať. Živí sa larvami vodného hmyzu. O jeho rozmnožovaní vieme málo, zrejme sa však nebude líšiť od ostatných hrúzov. Neres prebieha pravdepodobne podobne, ako u hrúza škvrnitého v mesiacoch máj-jún etapovite, priemer ikier je cca 1 mm, inkubácia cca 100 denných stupňov. Jeho početnosť je nízka. Je to vzácny a kriticky ohrozený druh. Podrobné údaje o biológii hrúza fúzatého z našich vôd chýbajú, pretože sa jedná a málo preskúmany druh. Je celoročne hájený.  Má poddruh - Hrúz fúzatý fričov (Gobio uranoscopus frici), ktorý je mimoriadne vzácny a nepreskúmaný, celoročne hájený. Mal by sa vyskytovať v lipňových pásmach. Foto a informácie sa nepodarilo zabezpečiť. V posledných rokoch, najmä vďaka genetickým analýzam, došlo k prekvapujúcim objavom u viacerých druhov našich drobnejších rýb.Okrem skupiny pĺžovitých, čo je spomenuté pri článku o pĺžoch, sú to práve hrúzy, ktorých taxonómia a systematika prechádza značnými zmenami. Jednou zo zásadných zmien bolo zistenie, že rozdiely medzi hrúzom škvrnitým a ostatnými našimi hrúzmi presahujú rámec jedného rodu, takže sa pôvodný rod Gobio, kam patia všetky hrúzy, rozštiepil na rody Gobio a Romanogobio. Je pravdepodobné, že v budúcnosti bude celý druh premenovaný, aj keď zatiaľ sú ponechávané pôvodné názvy. Preto je u hrúza bieloplutvého už uvedený aj druhý latinský názov. Aj z tohto je zrejmé, že sprievodným druhom nie je venovaná dostatočná pozornosť a to ako laickej, tak ani odbornej verejnosti, pričom je možné, že niektoré druhy sú už nenávratne stratené. Aj keď hrúzy taktiež nemajú teoreticky žiadny hospodársky význam, majú nezastupiteľné miesto v ichtyofaune našej krajiny a je potrebné uvažovať aj o prípadnom zachovaní ich genofondu prípadným čiastkovým odlovom a následným chovom a vysádzaním do prirodzených biotopov. Ing. J. Kazimír Zdroj : internet Otto Pospíšil: Atlas našich rýb Jiří Čihař: Naše ryby |
